Maďari WENDIGO, ktorých som pred časom označil za obrovský objav a ktorým som prorokoval veľkú budúcnosť ma viacnásobne prekvapili a musím priznať, že nie príjemne. Prvé z týchto prekvapení sa odohralo začiatkom roka 2008, keď skupinu opustil bubeník Crow. Druhým prekvapením bolo ohlásené ukončenie činnosti, síce zatiaľ len dočasné, ale predsa len nečakané. Tretím sa nakoniec stal aktuálny album tejto formácie, ktorý WENDIGO dali voľne k stiahnutiu. Ak som WENDIGO predtým chválil za muziku, ktorú naši južní susedia vyprodukovali na debute, prome a EP, tak teraz som na vážkach. WENDIGO hrajú tak isto a na takej istej (vysokej) inštrumentálnej úrovni, snáď až na nového bubeníka, ktorý predsa len kvality predchodcu nedosahuje. Problém „Audio Leash“ vidím v prílišnom sústredení sa na vytvorenie dokonalého produktu, akoby WENDIGO zabudli, že hlavné je zložiť nenudiace a aspoň trochu prekvapivé aranže. Príliš rovnaké skladby, ktoré sa napokon zlievajú do jedného neidentifikovateľného celku, sú toho dôkazom. Aby som ale len nehanil, zaregistroval som aj krásne momenty, melódie a sóla. Žiaľ, je ich príliš málo na dĺžku tejto nahrávky. Možno boli moje očakávania v súvislosti s touto nahrávkou príliš veľké a preto je aj im moje sklamanie priamo úmerné. Pokúsim sa odbremeniť od tejto ťarchy a napísať záverečné hodnotenie.

„Audio Leash“ je priemerná nahrávka klasickej technickej kapely, niekedy označovanej aj za progresívnu (niektorými aj za „koščoprogres“), ktorá neprekročila svoj tieň a ani hranice strednej Európy - čo pri debute WENDIGO hravo zvládali.

Aj napriek tomu ale v našich končinách len ťažko nájdete nejakú lepšiu kapelu z tohto rangu, len neviem, či tento stav niečo vypovedá o WENDIGO alebo skôr celkovo o stredoeurópskej technicko-progresívnej scéne. Perfektné ovládanie nástrojov a super zvuk proste nedokážu vyvážiť prílišnú fádnosť, nevyrovnanosť a nudu. Škoda.